|
|
V dnešných videonovinách č. 10/2016/38 uvidíte:
Naše informácie: Medzinárodný projekt "Byť nepočujúcim v spoločnej Európe" 1.stretnutie Hamburg 22.-27.4.2016 Program 24 a 25.4.2016 |
Nedeľa, tretí deň v Hamburgu,sa začala dopoludnia workshopom pod vedenímriaditeľa Úradu domácej nemeckej organizácie. Najprv boli také úlohy, kde sme sa mali navzájom spoznať. Vytvorili sa dvojice, ktoré si o sebe navzájom vymenili informácie a potom všetkým predstavili toho druhého. Málokto vedel medzinárodnú posunkovú reč, ale aj tak sme si dobre rozumeli. Nebol žiaden problém v komunikácii. Po prestávke na obed nám domáci zabezpečili sprievodcu, ktorý bol nepočujúci architekt, zaoberajúci sa históriou stavebných pamiatok. S jeho odborným komentárom sme poznávali históriu prístavného mesta Hamburg. Ako prvý sme navštívili magistrát, teda sídlo primátora a mestského zastupiteľstva v Hamburgu. Historická budova a jej okolie má mnoho architektonických pamiatok. Na nádvorí nás zaujala krásna fontána. Škoda, že pršalo a bolo chladno.Potom sme išli už do dokov - oblasti, vyhlásenej organizáciou UNESCO za chránené kultúrne pamiatky. Tu sme si pozreli históriu lodnej dopravy tovarov od najstarších čias až po súčasnosť. Samozrejme, nemohla chýbať ani návšteva múzea, zameraného na prepravu kávy, čaju a korenia z celého sveta, najmä však z Afriky a Južnej Ameriky. Kedže stále pršalo, zohriali sme sa pri ochutnávke čaju alebo kávy, kto mal akú chuť. Prehliadku mesta sme zakončili návštevou súčasného prístavu.
A keďže súčasťou zakúpených lístkov na mestskú hromadnú dopravu bola aj lodná doprava, urobili sme si okružnú plavbu prístavu po jednotlivých lodných zastávkach. Lode tam fungujú rovnako, ako u nás autobusy alebo električky MHD. Do hostela sme prišli okolo polnocia boli sme zvedaví, čo nás čaká ďalší deň.
A keďže súčasťou zakúpených lístkov na mestskú hromadnú dopravu bola aj lodná doprava, urobili sme si okružnú plavbu prístavu po jednotlivých lodných zastávkach. Lode tam fungujú rovnako, ako u nás autobusy alebo električky MHD. Do hostela sme prišli okolo polnocia boli sme zvedaví, čo nás čaká ďalší deň.
Štvrtý deň v Hamburgu, pondelok, bol mimoriadne zaujímavý a bohatý na informácie. Navštívili sme Univerzitu v Hamburgu, kde sa vo vysokoškolskom štúdiu vzdelávajú nepočujúci. Zaujímavosťou bolo, že nepočujúci majú možnosť študovať na ktorejkoľvek fakulte, pričom majú zabezpečených 3 (!!!) asistentov. Jeden tlmočí, druhý zapisuje, keďže počas tlmočenia je pochopiteľné, že študent si nemôže robiť poznámky, polovica prednášky by mu ušla. Tretí asistent je podľa potreby konzultačný odborník, ktorý vysvetľuje podrobnejšie učivo, ktorému študent celkom nerozumie, a ktorý je k dispozícii na požiadanie. Myslím, že z takých podmienok by boli naši nepočujúci študenti nadšení.
Venovali sa nám primo nepočujúci profesori, ktorí vyučujú na univerzite nemecký posunkový jazyk nepočujúcich. Mali sme možnosť vidieť najprv hodinu, na ktorej sa učili počujúce učiteľky materských škol pre sluchovo postihnutých. Učili sa základom posunkovej reči, aby vedeli so svojimi deťmi predškolského veku komunikovať. Výborné je aj to, že vlastne už deti predškolského veku dosátvajú informácie jednotným systémom, teda posunkovým jazykom, ktorý majú schválený a všade rovnaký. Nie je to tak ako u nás, že v každej materskej škole sa používa taká posunková reč, akú vie učiteľka materskej školy, ktorá vlastne sa posunky naučila od svojich detí. Druhá skupina bola skupina budúcich tmočníkov posunkovej reči nepočujúcich. Zabávali sme sa na ukážkach z filmu James Bond, agent 007. Tlmočiť film bolo naozaj zaujímavé. Návštevu univerzity sme ukončili prehliadkou univerzitnej knižnice, oddelenia pre sluchovo postihnutých. Okrem množstva kníh a učebníc týkajúcich sa posunkového jazyka nepočujúcich z celého sveta tam bolo množstvo videokaziet VHS a DVD nosičov. Pre zaujímavosť sme sa spýtali, či majú tam aj niečo zo Slovenska. Zistii sme, že zo Slovenska tam nemajú nič. Tak sme sľúbili, že im pošleme nejké naše DVD, aby mali ukážku slovenskej posunkovej reči nepočujúcich. Máme ďalší námet na projekt.
Po večeri nás čakal zaujímavý program - prednášku mal pán Makku Jokkinen, teraz prezident Európskej únie nepočujúcich. Je to známa osobnosť v komunite nepočujúcich,
dlhé roky bol prezidentom Svetovej federácie nepočujúcich WFD, teraz sa venuje práci pre Európsku úniu nepočujúcich EUD. Prednášal o Dohovore OSN pre osoby so zdravotným postihnutím, informoval predovšetkým o článkoch, ktoré sa týkajú osôb so sluchovým postihnutím. Povedal tiež, že hoci v mnohých štátoch je Dohovor OSN ratifikovaný, nie sú vytvorené podmienky, aby Dohovor OSN bol všade aj uplatňovaný v praxi a slúžil pre potreby nepočujúcich. Preto sa EUD snaží vysvetľovať základné veci členským štátom a pomáhať tam, kde o to požiadajú nepočujúci. EUD sa venuje predovšetkým otázkam práva používať posunkový jazyk nepočujúcich v úradnom styku a pri vzdelávaní .Po skončení prednášky sme mali možnosť sa s pánom prezidentom voľne porozprávať. Povedal nám, že nemá informácie o nejakých aktivitách členov zo Slovenskej republiky (členom je ANEPS). Dostali sme aj opačnú otázku, čo vieme o činnosti a aktivitách EUD. Museli sme priznať, že skoro nič. Bol trochu prekvapený, nakoľko povedal, že EUD pravidelne posiela informácie svojim členom a tí majú povinnosť informovať domáce organizácie. Navrhol tiež, že má v jeseni plánovanú cestu do Poľska, takže by sa mohol zastaviť aj na Slovensku. Pokiaľ sa to podarí, budeme radi,
keď prvý muž Európskej únie nepočujúcich príde medzi nás. Po tejto prednáške bola ešte diskusia, kde o právach nepočujúcich a sluchovo postihnutých v Nemecku hovorili
priamo domáce političky, jedna z vládnej strany a druhá z opozície. Dozvedeli sme sa, že ani v Nemecku situácia nie je z hľadiska finančnej podpory nepočujúcich ako aj ostatných osôb so sluchovým postihnutím dobrá. Pracovný, ale zaujímavý deň sme ukončili o 22.30 hod. a o ďalšiu hodinu sme konečne došli do hostela.
Venovali sa nám primo nepočujúci profesori, ktorí vyučujú na univerzite nemecký posunkový jazyk nepočujúcich. Mali sme možnosť vidieť najprv hodinu, na ktorej sa učili počujúce učiteľky materských škol pre sluchovo postihnutých. Učili sa základom posunkovej reči, aby vedeli so svojimi deťmi predškolského veku komunikovať. Výborné je aj to, že vlastne už deti predškolského veku dosátvajú informácie jednotným systémom, teda posunkovým jazykom, ktorý majú schválený a všade rovnaký. Nie je to tak ako u nás, že v každej materskej škole sa používa taká posunková reč, akú vie učiteľka materskej školy, ktorá vlastne sa posunky naučila od svojich detí. Druhá skupina bola skupina budúcich tmočníkov posunkovej reči nepočujúcich. Zabávali sme sa na ukážkach z filmu James Bond, agent 007. Tlmočiť film bolo naozaj zaujímavé. Návštevu univerzity sme ukončili prehliadkou univerzitnej knižnice, oddelenia pre sluchovo postihnutých. Okrem množstva kníh a učebníc týkajúcich sa posunkového jazyka nepočujúcich z celého sveta tam bolo množstvo videokaziet VHS a DVD nosičov. Pre zaujímavosť sme sa spýtali, či majú tam aj niečo zo Slovenska. Zistii sme, že zo Slovenska tam nemajú nič. Tak sme sľúbili, že im pošleme nejké naše DVD, aby mali ukážku slovenskej posunkovej reči nepočujúcich. Máme ďalší námet na projekt.
Po večeri nás čakal zaujímavý program - prednášku mal pán Makku Jokkinen, teraz prezident Európskej únie nepočujúcich. Je to známa osobnosť v komunite nepočujúcich,
dlhé roky bol prezidentom Svetovej federácie nepočujúcich WFD, teraz sa venuje práci pre Európsku úniu nepočujúcich EUD. Prednášal o Dohovore OSN pre osoby so zdravotným postihnutím, informoval predovšetkým o článkoch, ktoré sa týkajú osôb so sluchovým postihnutím. Povedal tiež, že hoci v mnohých štátoch je Dohovor OSN ratifikovaný, nie sú vytvorené podmienky, aby Dohovor OSN bol všade aj uplatňovaný v praxi a slúžil pre potreby nepočujúcich. Preto sa EUD snaží vysvetľovať základné veci členským štátom a pomáhať tam, kde o to požiadajú nepočujúci. EUD sa venuje predovšetkým otázkam práva používať posunkový jazyk nepočujúcich v úradnom styku a pri vzdelávaní .Po skončení prednášky sme mali možnosť sa s pánom prezidentom voľne porozprávať. Povedal nám, že nemá informácie o nejakých aktivitách členov zo Slovenskej republiky (členom je ANEPS). Dostali sme aj opačnú otázku, čo vieme o činnosti a aktivitách EUD. Museli sme priznať, že skoro nič. Bol trochu prekvapený, nakoľko povedal, že EUD pravidelne posiela informácie svojim členom a tí majú povinnosť informovať domáce organizácie. Navrhol tiež, že má v jeseni plánovanú cestu do Poľska, takže by sa mohol zastaviť aj na Slovensku. Pokiaľ sa to podarí, budeme radi,
keď prvý muž Európskej únie nepočujúcich príde medzi nás. Po tejto prednáške bola ešte diskusia, kde o právach nepočujúcich a sluchovo postihnutých v Nemecku hovorili
priamo domáce političky, jedna z vládnej strany a druhá z opozície. Dozvedeli sme sa, že ani v Nemecku situácia nie je z hľadiska finančnej podpory nepočujúcich ako aj ostatných osôb so sluchovým postihnutím dobrá. Pracovný, ale zaujímavý deň sme ukončili o 22.30 hod. a o ďalšiu hodinu sme konečne došli do hostela.
